Kráľ Matej v Spišskej Sobote
Dom, v ktorom bol ubytovaný kráľ Matej Korvín |
Spišská
Sobota sa každým dňom rozrastá do nebývalej krásy. Pripravuje sa na ruch,
aký tu vládol pred niekoľkými storočiami. Aj keď nikdy nebola kráľovským
mestom, v časoch jej rozkvetu tu okrem iných, zavítal uhorský kráľ
– Matej I. Korvín.
Na počesť kráľa Mateja sú pomenované aj starožitnosti |
Matej Korvín (23.2.1440 Cluj, RSR – 6.4.1490 Viedeň)
bol synom Jána Huňadyho a jeho matkou bola Alžbeta, rod. Siladiová.
Prvou manželkou bola Katarína, dcéra českého kráľa Juraja Poděbradského
a druhou Beatrix, dcéra neapolského kráľa Ferdinanda Aragonského.
Historicky známym sa stal predovšetkým jeho nemanželský syn Ján Korvín.
14. februára 1458 sa stal uhorským kráľom. Už prvé jeho kroky na kráľovskom
tróne ukázali, že ide o energického panovníka schopného presadiť
svoje záujmy, ktoré v duchu renesančného myslenia stotožňoval so záujmami
celej krajiny. Hneď v úvode svojej vlády si vytýčil usporiadanie vnútorných
pomerov, čo predovšetkým znamenalo obmedzovanie moci Jána Jiskru a bratríkov
na Slovensku. Definitívne ich zlikvidoval v roku 1467. Významné úspechy
dosiahol aj v boji proti Turkom, neskôr sa jeho zahraničná politika
preorientovala proti husitskému kráľovi Jurajovi Poděbradskému. Po jeho
smrti (1471), keď sa stal českým kráľom Vladislav Jagelovský, časť šľachty
zorganizovala proti Matejovi Korvínovi neúspešné sprisahanie a chcela
na uhorský trón dostať poľského kraľoviča Kazimíra. V roku 1479 bol
medzi znepriatelenými stranami uzavretý definitívny mier, ktorý Matejovi doživotne
priznal držbu Moravy Sliezka a Lužice. V rokoch 1478-79 sa zaplietol
do bojov o Rakúsko, ktoré trvali posledné desaťročie jeho vlády. V roku
1485 sa mu podarilo obsadiť Viedeň. Až do dnešných čias sa medzi ľudom
zachovalo niekoľko povestí o dobrom kráľovi Matejovi. Veď už v 15.
storočí sa mu podarilo viacero významných hospodárskych reforiem (daňový
systém, žoldnierske vojsko – Čierny pluk, obmedzil moc veľmožov). Uviedol
do Uhorska humanizmus a renesančné umenie, zriadil veľkú knižnicu
(Bibliotéka Corvina). V Uhorsku nastal hospodársky rozvoj, rozvinulo sa
baníctvo, obchod, remeslá, začali sa zakladať mestské školy...
Dom č. 31 |
V Spišskej Sobote sa útočišťom kráľa
Mateja
v roku 1474 stal neskorogotický dom č. 31 (na foto, v minulosti
mal č. 105) z pol. 15. storočia, ktorý je situovaný na dvoch stredovekých
parcelách. Bližšie okolnosti jeho návštevy nie sú známe. Mala asi súvisieť
s uzavretým mierom kráľa Mateja a poľského kráľa Kazimíra IV.
(1447–1492) 21. februára v Spišskej Starej Vsi. Pri tejto príležitosti
zástupcovia Uhorska znovu žiadali prepustenie spišských miest zo „záloha“,
ale poľskí zástupcovia požadovali také vysoké výkupné, že vyjednávanie
opäť stroskotalo.
Pivnice v dome č. 31 |
Ústna tradícia hovorí, že kráľ rád chodil medzi svojich poddaných
úplne sám a nepoznaný. Keď bol v Spišskej Sobote, majiteľ
domu mu sľúbil ubytovanie, no musel si nocľah statočne odrobiť. Kráľ sa
dal spoznať až keď odchádzal preč. Podľa Dr. Eugena Bohuša sa v (bližšie
neurčenej) kronike Spišskej Soboty uvádzalo v roku 1774, že : Kráľ
Matias pri precestovaní do Starej Vsi s cieľom uzavretia mieru s poľským
kráľom Kazimírom bol v Spišskej Sobote v dome č. 105 umiestnený,
o tom svedčí i dnes mramorová tabuľa s nápisom :
MATHIAS REX HUNGARIAE HIC HOSPITATUS EST. LATENS ODIUM, PROPIRIUM COMMODUM, JUVENILLE CONSILIUM PER HOC TRIA PEREUNT OMNIA REGNA. (Tajná nenávisť, sebeckosť, nezrelá rada sú tie tri veci, následkom ktorých zahynie každá krajina. )
27 schodov z bieleho spišského travertínu, ktoré sú usporiadané v tvare špirály |
Jedna z 3 miestností pivnice o výške 4,4m |
„LATENS
ODIUM, PROPRIUM COMMODUM, JUVENILE CONSILIUM, PER HAEC TRIA PEREUNT OMNIA
REGNA. ANNO MCCCCLXXIV. MATHIAS HUNNIADES REX HUNGARIAE HIC HOSPITATUS
EST. INSCRIPTIONEM HANC ANTIQUAM CIVIUM OPPIDI MINTIS STI GEORGII ANNO MCMXI.
Skrytá
nenávisť, vlastná (osobná) pohodlnosť, mladistvý (osobný) úsudok – týmito
troma vecami hynú všetky kráľovstvá. Roku 1474 Matyáš Hunyady, uhorský
kráľ, tu bol hosťom (alebo: tu sa ubytoval). Obnovenie tohto starobylého nápisu
obstaralo obec občanov Hory sv. Juraja roku 1911“
Text
je trochu odlišný od pôvodného a to zrejme z toho dôvodu, že
tabuľa bola zhotovená až po niekoľkých desaťročiach a obyvatelia
domu naň akosi zabudli. Nepoznali príspevok Kalmána Thalyho „Régi
ház és harangfeliratok“,
uverejnený v Szásadoku v roku 1869. O udalostiach týkajúcich
sa kráľa Mateja napísal aj Karol Wágner v diele Analecta Scepusii a Fridrich
Sváby v diele A Lengyelországnak elzálogosított XII szepesi város
története (Levoča 1895)