Futbal v Sp. Sobote

ZO SPOMIENOK NAŠICH HRÁČOV

(Autentický záznam  z rozhovorov s najstaršími občanmi Sp. Soboty)

Podľa záznamov pamäti najstarších občanov Spišskej Soboty sa obyvatelia tohto „mestečka“ okrem svojej každodennej práce radi zabávali. Dôkazom boli pravidelné divadelné predstavenia, hasičské a športové zábavy a maškarné plesy. Na to všetko slúžil  kultúrny dom na námestí. V lete usporiadavali hasiči zábavy v Sobotskom lesíku, neskôr na dvore pri hasičskej zbrojnici. Veľký záujem bol v minulosti aj o futbal. Podľa pamätníkov chodilo na futbalové zápasy 200 až 800 divákov. Záležalo to od atraktívnosti súpera. V začiatkoch sa futbal v Spišskej Sobote hrával na tzv. „svinskom pľaci“. Bola to časť Sobotských trhov, kde sa predával dobytok. Vznik futbalu v Spišskej Sobote podnietil fiľakovský rodák Martin Penksa, ktorý prišiel pracovať do Scholtzovej fabriky v Matejovciach. V roku 1906 bol spoluzakladateľom futbalového klubu v Matejovciach. Sobotčanom, ktorí boli zapálení športom, sa futbal zapáčil  a začali ho

hrávať v roku 1908 aj oni, ale len pre vlastné potešenie a zábavu. Súťažne ho nemohli hrávať, lebo nebol dostatočný počet hráčov. Prvými hráčmi boli Majunkovci, Sirákovci, Materní a Novák. Po odchode niektorých hráčov do Ameriky futbal v Spišskej Sobote zanikol. V rokoch 1914-1915 po ich návrate začali futbal organizovať a hrávať znova. Koncom roku 1915 spolu s požiarnikmi a športovcami na spoločnej schôdzi sa dohodli založiť futbalový klub. V Spišskej Sobote už  bol organizovaný šport a to konkrétne krasokorčuľovanie a lyžovanie. Futbalisti začali s prípravou štatútu a zvolili si  názov ŠK Spišská Sobota. Klubovými farbami sa stali modrá a žltá (pravdepodobne podľa modro-žltého erbu Spišskej Soboty). Vtedy boli vo vedení klubu Materní, Majunke a Sirák, niektorí majitelia obchodov a malých firiem. Zakrátko bol Spišsko-Sobotský futbal úspešný. Súťaž, v ktorej pôsobili, vyhrali a vo finále žúp hrali proti skúsenému mužstvu Gelnice. V stretnutí podľahli až po tuhom boji 2:1. v zápase nastúpili aj mladí hráči Blaško Paľo, Broton Jozef. Tento zápas odohrali Spišsko-Sobotskí futbalisti v roku 1916. Tento rok sa považuje za oficiálny rok vzniku futbalu v Spišskej Sobote.                                                                                                                                Futbal v počiatkoch finančne a materiálne podporovali miestni remeselníci, obchodníci a gazdovia. Zdrojom príjmu boli taktiež zábavy v ktorých zisk išiel na činnosť ŠK. Doprava mužstiev na zápasy sa v počiatkoch  riešila hlavne Kornajčíkovým povozom a potom Kurdelovým. Keď mužstvo hrávalo vyššiu súťaž, za súpermi cestovali vlakom, na ktorý  mali ako športovci  zľavu. Neskôr sa spomínajú aj osobné autá, hlavne Blaškové.

                                                                                                                                                                          Najlepší futbal v Sp. Sobote  sa hral okolo roku 1940, vtedy prvé mužstvo hralo prvú triedu. V tom čase hrávalo aj „B“ mužstvo II. triedy a dorastenci. Za Spišskú Sobotu hrávali hráči, ktorí žili alebo pracovali v Spišskej Sobote a taktiež i vojaci z miestnej vojenskej posádky. Medzi prvými boli Gejza, Jano a Jozef Majunkovci, Tvardy, Fedorovci, Sirakovci, Lach Ján st., Šimčák Edo, Onduš František, Materný Oto, Broton Jozef, Podolský, Pavlíny Arpád, Mryglot (otec súčastného športového komentátora, ktorý bol v Poprade na základnej službe), Graizinger Lajči, Ulbricht Matej, Blažko Paľo. Po nich nasledovali: Imrich Michal a Jozef, Smutník, Duchnický Karol, Zahoranský Karol, Hríb Augutín, Hričák, Kroták Pavol, Kurdel Michal, Kečka Edo, Ivan Mišo, Janigloš Fero st., Michalík Ján, Lach Ján ml., Králik Milan, Kret Ján, Šulek František, Skalský, Olšavský, Šminčák Štefan, Kornajčík Mišo.    
           Medzi súpermi mužstva mužov sa spomínajú mužstvá: Vrútky, Ružomberok, Mikuláš, Varín, Sp. Podhradie, Gelnica, Sp. Vlachy, Kežmarok, Sp. N. Ves, Važec, Helcmanovce, Sp. Belá a dokonca sa spomína na mužstvo Užhorodu. Okolo roku 1955 sa muselo futbalové ihrisko na „svinskom pľaci“ posunúť bližšie k nemocnici pre výstavbu novej cesty z Popradu do Matejoviec. Najhoršie na polohe ihriska bolo, že sa nachádzalo v blízkosti rieky Poprad. V tomto období dochádza k zlúčeniu futbalu v Poprade a mnoho hráčov odchádza do novovzniknutého klubu Tatravagónka Poprad. Do nového klubu prešla aj väščina športovej výstroje a tak sa začal úpadok futbalu v Sp. Sobote. Od tej doby sa futbalistom Sp. Soboty nepodarilo prekročiť hranice okresných súťaží. Ďalšou ranou pre sobotský futbal bolo zriadenie obaľovačky asfaltov na priestore ihriska, čím bolo prakticky zlikvidované. Toto mal byť koniec futbalu v Spišskej Sobote, iní názor mali niektorý ľudia v Spišskej Sobote, hlavne Dikant Marci, a za prispenia družstva sa pristúpilo k výstavbe nového ihriska pri píle. Pretože výstavba ihriska súrila bola vybudovaná len škvárová plocha, ktorá sa stala najväčšou „bolesťou“ sobotského futbalu. Počas výstavby škvárového ihriska mužstvo mužov hrávalo svoje majstrovské zápasy v Matejovciach.

V roku 1962 bolo ihrisko dokončené a činnosť futbalového oddielu pokračovala v nových, no oveľa horších podmienkach, ako na starom ihrisku. Pri tomto ihrisku neboli vybudované žiadne kabíny. Výstroj bola uložená v sále v kultúrnom dome. Ako umyvárka slúžil blízky rybník, kde sa hráči aj súper po zápase umývali. Po zápase na škvárovom ihrisku to bolo zvlášť potrebné. Do roku 1970 okrem bránok na ihrisku nebolo nič. Až v súťažnom ročníku 1970/71 po ustanovení nového výboru v zložení : predseda Guzi Michal st., tajomník Gordiak Fabián, pokladník Martinko Jozef, členovia Kožuch Ján, Kožuch Stano, Vikarsky Ján, Pover Ján sa začalo s výstavbou bariér z oceľových trubiek. Všetky práce vykonávali členovia futbalového oddielu svojpomocne za finančného prispenia vtedajšieho OV ČSZTV a MsNV v Poprade.

O niečo neskôr bola zakúpená z „proviantu“ vyradená kabína starého autobusu, ktorá po úprave niekoľko rokov slúžila ako šatňa. Počas pôsobenia veľmi aktívneho klubu SZM, ktorý mal svoj klub v prebudovaných bytových priestoroch kultúrneho domu boli šatne futbalového oddielu v priestoroch tohto klubu. Tieto šatne tu boli prakticky až do 90-tich rokov, aj keď medzitým boli postavené pri ihrisku UNIMO bunky. Tieto boli zakúpené od Inžinierskych stavieb za finančného prispenia OV ČSZtv. Bunky sú bez sociálnych zariadení. Klubové farvy modrá a žltá ostali dodnes, čo sa nedá povedať o názve klubu, ktorý podliehal „módnym vlnám“ a často sa menil. Na začiatku niesol názov ŠK Spišská Sobota. Okolo roku 1950 niesol klub názov Dynamo, potom v 60. rokoch Družstevník. Počas spolupráce so SZM niesol názov TJ Družba SZM Spišská Sobota, ďalej TJ Družba Poprad – Spišská Sobota. Po „nežnej revolúcii“ a osamostatnení sa futbalového oddielu hlavne z finančných dôvodov od  TJ mal klub názov IFFAN Spišská Sobota podľa firmy hlavného sponzora Šantu Štefana, ktorý bol zároveň aj predsedom klubu. Po jeho odstúpení sa klub vrátil k pôvodnému názvu ŠK Spišská Sobota, ktorý nesie aj v súčasnej dobe. Jeho predsedom je Žabka Ján. Aj napriek problémom, ktoré súviseli s materiálnym zabezpečením chodu futbalového oddielu, sa futbal  v Spišskej Sobote aj keď v skromných podmienkach – hral.

  Od roku 1916 do roku 1970 je dosť ťažké uviesť celú futbalovú činnosť našich predchodcov. Informácie sú len kusé, pochádzajú od rôznych ľudí, najmä bývalých futbalistov. Najviac informácii pochádza od Ulbrichta Mateja, Rusnáka Štefana, Kurdela Michala, Brotona Fabiana, Imricha Michala, Šuleka Františka a Janigloša Františka, od ktorých pochádzajú aj najstaršie fotografie. Od roku 1970 bola zásluhou Jurčíka Štefana a Vikarského Jána vedená kronika, takže futbalová činnosť je pomerne dobre zdokumentovaná. V rokoch 1968-70 mužstvo dospelých nehrávalo. V súťaži hrávalo len družstvo dorastu pod vedením Bednára Jána a Jurčíka Štefana. Mužstvo dospelých bolo prihlásené do súťaže v ročníku 1970/71 a začínalo od IV. triedy. Po dlhých rokoch bolo založené aj mužstvo žiakov a prihlásené do súťaže. Nový bol aj výbor futbalového oddielu. Celých šesť rokov mužstvo dospelých bojovalo, kým sa im podaril postup do III. triedy. V ročníku 1975/76 družstvo mužov konečne postúpilo. Počas týchto rokov sme mali v II. triede stále mužstvo dorastu a žiakov.

Vo výbore TJ pracovali Guzi Michal, Gordiak Fabián, Martinko Jozef, Kožuch Stano, Kožuch Ján, Bednár Ján, Vikarsky Ján a Pover Ján. Mužstvo mužov trénovali Pover Ján, Kovalčík František, Vikarsky Ján. Najlepšími strelcami mužstva mužov boli Jurčík Štefan, Vikarsky Ján, Smrek Pavol. V roku 1971 naša TJ nadviazala priateľské styky s TJ Česká Třebová. Jej mužstvo sa zúčastnilo na futbalovom turnaji v Spišskej Sobote. Mužstvo Sp. Soboty podľahlo svojmu súperovi 1:3 a potom v odvete na jeho pôde remizovalo 2:2. V rokoch 1976-79 mužstvo mužov pôsobilo v III. triede. Hneď v prvom roku po postupe v ročníku 1976/77 mužstvo bojovalo o postup do II. triedy no nakoniec postúpilo mužstvo Lučivnej. V týchto rokoch boli najlepšími strelcami mužstva Lunter Ján, Smrek Pavol, vojak Kovalčík, Kožuch Ľubo. V roku 1979 mužstvo po umiestnení na treťom mieste III. triede postúpilo do reorganizácií súťaží do II. triedy, kde pôsobilo tri súťažné ročníky. 

V druhej triede najlepšími strelcami boli Kožuch Ľubo a Guzi Milan. Od súťažného ročníka 1981/82 mužstvo opäť pôsobí v III. triede a ďalší postup do II. triedy sa podarilo vybojovať v súťažnom ročníku 1982/83, kde pôsobilo do roku 1987. V týchto rokoch patrili k najlepším strelcom mužstva Smrek Pavol, Melicherčík Jaro, Mlynár Ján. Mužstvo v tých rokoch trénovali Vikarsky Ján, Jurčík Štefan. Od jesene roku 1987 prevzal vedenie futbalu Žabka Ján, ktorý bol trénerom a zároveň aj predsedom futbalového oddielu. Mužstvo hrávalo III. triedu. Finančne bol futbal v tomto období celkom dobre zabezpečený. Futbalisti patrili do TJ Družba, ktorej predsedom bol Ing. F. Lopušek. Popri horolezcoch si futbalisti zarobili hlavne natieraním striech. V tomto období sa podarilo zatrávniť futbalové ihrisko a konečne prestala byť „sobotská škvára“ postrachom pre súperov. V roku 1990 sa futbalový oddiel osamostatnil, bol ustanovený nový výbor v ktorom pracovali : Vikarský Ján, Romaňák Ján, Mlynár Ján, Šifra Peter, Skalský Pavol. Futbalový oddiel mal aj sponzora, ktorým bol Šanta Štefan. Mužstvo hrávalo III. triedu, s výnimkou dvoch ročníkov v II. triede. Mužstvo trénoval Vikarsky Ján a Hvila Ján. V roku 1995 futbalový oddiel prevzal opäť Žabka Ján, ktorý je aj jeho súčasným predsedom. Futbalový oddiel sa vrátil k pôvodnému názvu ŠK Spišská Sobota. Mnohí hráči Spišskej Soboty sa uplatnili aj v iných kluboch. Dorasteneckú ligu v Poprade hrávali Kožuch Ľubo, Guzi Milan, Roth Laco, Miškovský Milan, Mlynár Ján. Roth Laco počas vysokoškolských štúdií bol náhradným brankárom vo VSS Košice. Niektorí hráči sa po skončení aktívnej činnosti vydali na rozhodcovskú dráhu. Najstaršími futbalovými rozhodcami v Spišskej Sobote boli Tvardy a Polónyi. Viac ako 30 rokov bol futbalovým rozhodcom Kožuch Ján. Rozhodcami boli aj Zuštiak Gustáv a Lavko Ladislav. Najvyššie to dotiahli Sekerák Dušan, ktorý pískal bývalú I. SNFL a Žabka Ján, ktorý píska súčasnú IV. ligu vo východoslovenskom regióne.

V súčastnosti pôsobí Spišská Sobota ako rezerva Popradu.

Zhodnotili sme futbalovú činnosť v Spišskej Sobote za uplynulých 85 rokov. Nesmieme však zabudnúť ani na prítomnosť a hlavne na budúcnosť, aby futbal v Spišskej Sobote naďalej existoval.

Ešte Vám ponúkame MENOSLOV HRÁČOV SPIŠSKEJ SOBOTY. Deti, starí, mladí pozrite sa tu, či si náhodou nenájdete meno Vášho starého otca, pradeda, či otca !!! K dispozícii je skoro 160 mien.