Oltár sv. Jozefa

                Roku 1711 založil spišský kňaz Konfraternitu sv. Jozefa, ktorá sa spočiatku schádzala na rozličných miestach. V roku 1731 udelil Bratstvu pápež Klement XII. odpustky. Od roku 1732 sa jeho členovia pravidelne schádzali v kaplnke sv. Anny vo Spišskej Sobote. V roku 1777 Konfraternita do tejto kaplnky objednala a preplatila 50 florénmi nový oltár sv. Jozefa, ktorý vytvoril prešovský (pôvodne levočský) rezbár Matej Köbling v rokoch 1777-1779. Za ukončený oltár zaplatili 170 rýnskych florénov. 46 flórenov tvorili drobnejšie výdavky spojené s dovozom. Oltárne obrazy namaľoval Imrich Jagušič, ktorý roku 1780 dostal 50 rýnskych florénov. Gotický oltár sv. Anny premiestnili na čelo severnej lode a 10. mája 1781 nový oltár vysvätil spišskovlašský farár a titulárny opát Jozef Karol Wolffinger. Až roku 1793 oltár pozlátil a pochrómoval spišský maliar Šimon Kovalský za 164 rýnskych florénov.

            Oltár tvorí drevená stĺpova neskorobaroková architektúra, zdobená rokokovou dekoráciou. Jeho stredom je maľba Smrť sv. Jozefa Pestúna (238 x 151 cm) za prítomnosti žehnajúceho Krista a modliacej sa Panny Márie. Kompozícia obrazu má vzor vo vtedajšej talianskej grafike a v domácich prácach. Nad obrazom je malá rokajová kartuša s nápisom: ITE AD JOSEPF Gen. 41 V. 55 (Choďte k Jozefovi, Genezis 41, 55). Nad horními rímsami architektúry je medzi veľkými volútami menší obraz v ráme kazulového tvaru: Sv. Jozef drží ochranný plášť nad Konfraternitou spišských kňazov kľačiacich na čele s prelátom, ktorý má pri nohách mitru. Nepochybne bude možné na maľbe identifikovať konkrétnych členov Bratstva, napr. agilného popradského farára J. Nimetza. Architektúra oltára má po oboch stranách nad vysokým odstupňovaným soklom stĺpy s kompozitnými hlavicami a volútové podstavce pre skulptúry. Na evanielijovej strane je Sv. Joachim (výška 140 cm) s úzkou bradatou hlavou. Postava má dlhú prepásanú tuniku a vlajúci plášť s prevesenou tanistrou pri boku. Pravá rika drží zatvorenú knihu, na ktorej sedia dva holúbky, ľavá drží vejačku, potrebnú pri pasení dobytka a oviec. Na epištolovej stane stojí skulptúra Sv. Anny, ktorá drží v pravej ruke otvorenú knihu, ľavú má na prsiach. Hlavu zahaľuje plášť, ktorý prechádza oblúkom pod pravou rukou na predlaktie ľavej. Jej tvár je široká, podstatne odlišná od tváre sv. Joachima, figúra je reliéfnejšia. Obe sochy majú na hlavách lúčové svetožiary. Na okraji hornej zalamovanej rýmsy oltárneho nadstavca sedí na oblakoch na každej strane anjel, typom tváre blízky skulptúre Sv. Joachima. Na veľkých volutách stoja na oboch stranách rokokové vázy. Horný obraz lemujú zlátené plastické obláčky a tri okrídlené anjelské hlávky. Oltár vrcholí Božím okom v lúčovej aureole. Boky oltára pokrýva rokajová ornamentika. Gotická kamenná menza pôvodného oltára sv. Anny dostala pri stavbe nového oltára tumbovité obloženie. Na menze je plytký Bohostánok, zdobený rokajmi a kvetmi, na jeho vrchole stojí na volutách drevený oltárny kríž s malým korpustom Krista. Rokajová ornamentika s kvetmi pokrýva aj časť sokolov oltára pod stĺpmi. V spodnej časti volútových konzol, na ktorých stoja sochy, boli v rokajových rámoch zarámované kánonové tabuľky, z ktorých sa zachovala lan jedna. K architektúre oltára patria štyri drevené rokokové zlátené, v súčastnosti poškodené svietniky.