Oltár sv. Juraja

           Rozmerný neskorogotický drevený krídlový oltár sv. Juraja, siahajúci až ku klenbe presbytéria sa do súčasnosti zachoval kompletne. Oltár je datovaný na boku predely na epištolovej strane rokom 1513 a signovaný monogramom CS. Rezbárske a sochárske práce vykonala dielňa, ktorú viedol Majster Pavol z Levoče, oltárne skulptúry vytvoril pomocník Majstra Pavla, v literatúre nazvaný Majster reliéfu Sv. Juraja zo Spišskej Soboty. Korigujúcu účasť na oltári mal nepochybne i samotný Majster Pavol. Skupina Poslednej večere v predele kompozične vychádza z rovnomennej skupiny na hlavnom oltári levočského kostola sv. Jakuba z roku 1508, ale súčasne sa od nej odlišuje. Skulptúru sv. Juraja do roku 1968 zdobila originálna neskorogotická liata olovená a zlátená plastická aplikácia, imitujúca ozdoby a drahé kamene, zvýrazňujúca najmä brnenie a postroj koňa. Z nepochopenia neskorogotických špecifík a z neznalosti spišskej tradície pri poslednej oprave všetky tieto kovové a čiastočne drevené ozdoby odstránili, pretože ich považovali za „pseudogotické z 19. storočia“.

Tabuľkové maľby vytvoril samotný maliar pracujúci v levočskej dielni Majstra svätoantonskej legendy, monogramista CS. Jeho postavy sa vyznačujú zavalitosťou. Do pozadia obrazov maľuje krajinu so stromami, kríkmi, vodnými hladinami a fantastické hrady či mestá podľa vzoru svojho učiteľa, Majstra svätoantonskej legendy.

            Oltárna kamenná menza má zachované pozoruhodné rokokové drevené zlátené tumbovité obloženie – antipendium (výška 97 cm, šírka 312 cm, hĺbka 111,5 cm). Strednú kartušu s reliéfom sv. Juraja obklopuje rokajová ornamentika. Antipendium pochádza z roku 1758 a jeho rezbára vyplatili 19,20 florénmi. Maliar, ktorý dielo polychrómoval, dostal dokonca 32,40 florénov.

            V symbióze s neskorogotickými prvkami sa na oltári uplatňuje renesančná ornamentika : v predele a na spodnej strane skrine sa rozvíja motív delfínov, oblúkový záklenok skrine má vetvovú girlandu s listami a plodmi. Nad ňou sú snopy spojené do reťazca, ktorý v oboch rohoch osedlávajú anjelici.

            V skrini (260 x 190 cm) je vysoký reliéf patróna mesta a kostola – sv. Juraja. Sv. Juraj vystupuje v oltárnej skrini ako mladý rytier víťaziaci nad drakom, symbolom zla. Predovšetkým má však postavenie ochrancu a symbolu mestských práv a slobôd. Drží meč ako symbol mestského hrdelného práva. Pozadie ústredného reliéfu vytvára opevnené mesto, z ktorého vychádza zástup ľudí, aby videl boj dobra so zlom. V scénach martýria sv. Juraja sa takisto objavuje mesto, mestská ulica alebo jeho panoráma v pozadí. V kontexte doby začiatku 16. storočia, kedy turecké nebezpečenstvo bolo pre Európu čoraz reálnejšou hrozbou, vystupuje sv. Juraj ako ochranca kresťanstva.

            Oltár má dva páry pevných a dva páry pohyblivých krídel. Prednú stranu krídiel tvoria dve a dve tabule nad sebou so zláteným brokátovaným vzorom viniča a granátového jablka s maľovanými postavami svätcov – mučeníkov. Na ľavom krídle je Sv. Ján Krstiteľ a Sv. Florián – vojak, na pravom krídle Sv. Krištof a Sv. Stanislav – biskup. Postavy svätcov – mučeníkov na prednej strane krídel korešpondujú s ústrednou postavou patróna oltára.

Sv. Ján Krstiteľ, odetý do ťavej kože, drží v ruke Kristov znak – baránka. Vystupuje ako symbol pravdy a spravodlivosti, ale aj ako ochranca remeselníkov, najmä kožušníkov a krajčírov.

Sv. Florián je všeobecne známy ako ochranca ľudských obydlí pred ohňom, je však aj patrónom murárov a staviteľov mostov.

Sv. Krištofa, ktorý nesie na pleciach malého Ježiška, vzývajú ako patróna proti nepredvídateľnej smrti, ochrancu v každom čase, napríklad proti bleskom, pred zlodejmi, ale aj ako patróna cestovateľov, obchodníkov, povozníkov a malých detí. Ochraňuje proti slepote a moru. Verilo sa, že pohľad na jeho obraz uchráni po celý deň človeka pred nepredvídateľnými pohromami, hlavne tragickou smrťou.

Sv. Stanislav je ochrancom pravdy, spravodlivosti a chudobných.

Zadné strany pohyblivých krídel a pevné krídla obsahujú spolu osem tabúľ s maľbou legendy o vojakovi a mučeníkovi sv. Jurajovi z Kappadocie. Tieto tabule už nemajú abstraktné zlátené pozadie, ale modrú oblohu prevažne s výhľadom do  krajiny  s výjavmi:

1. Mučenie sv. Juraja železnými hákmi a pochodňami.

   Zavretý hlavný oltár s tabuľami martýria sv. Juraja s predelou a štítom

2. Kristus sa zjavuje vo väzení sv. Jurajovi a utešuje ho.
3. Sv. Juraj vypije otrávený nápoj a jed mu neuškodí. Kúzelník

    Athanásius prijíma kresťanstvo.

4. Pokus popraviť sv. Juraja lámaním v kolese, ktoré sa zrúti.
5. Mučenie sv. Juraja v kotli s vriacim olovom.
6. Sv. Juraja, priviazaného za koňom, vláčia mestom.
7. Stínanie sv. Juraja.
8. Nebeské plamene trescú Daciána a jeho družinu.

Predelu vypĺňa plastická skupina Poslednej večere. Vo fiálovom štíte pod baldachýnom, zloženým z pretínajúcich sa oblúkov v tvaroch oslích chrbtov, stojí na rozvilinovom podstavci skupina skulptúr vytvárajúcich Intercessio (Príhovor – orodovníctvo): kľačiaca Panna Mária, Bolestný Kristus a Tróniaci Boh Otec.

      Intercessio v oltárnom štíte zobrazuje dvoje orodovníctiev

 – príhovor Krista a Panny Márie za hriešne ľudstvo. Kľačiaca Panna Mária ukazuje Kristovi na svoje prsia, ktorými ho dojčila a Bolestný Kristus ukazuje Bohu Otcu svoje rany, ktoré vytrpel pre spásu ľudstva. Celok sa spomína ako tzv. Morový obraz, ktorý v nadstavci hlavného oltára mohol pripomínať morovú epidémiu v meste v rokoch 1508-1509 a prosbu za jej odvrátenie.

      Oltár objednalo mesto Spišská Sobota v chýrnych dielňach vtedy najbohatšieho a najvýznamnejšieho spišského mesta, v Levoči. Jeho výtvarná úroveň je dôstojná a reprezentatívna. Podľa spišskosobotského Marckbuchu zo 16. storočia stál oltár 160 florénov.

Sv. Juraj, patrón kostola a mesta patrí medzi najznámejších svätcov. Máme však o ňom viac legendárnych informácií ako kriticky overených správ.     

Najznámejšiu legendu o sv. Jurajovi zachytáva „Legenda aurea“ od Jakuba de Voragine. Podľa nej Juraj pochádzal zo vznešenej rodiny a stal sa rímskym vojakom. Vtedy jeho krajinu trápil drak, ktorý žiadal najprv obety z oviec, neskôr aj spomedzi ľudí. Žreb určil, že ako prvá bude obetovaná kráľova dcéra. Juraj hrdinsky zaútočil na draka, zranil ho a predviedol pred ľudí. Sľúbil, že draka usmrtí, ak sa všetci nechajú pokrstiť. Kráľ a ľud súhlasili, Juraj draka zabil a ľudia sa stali kresťanmi.

      Historicky isté je len toľko, že Juraj sa narodil v Kappadocci (v Turecku) a zomrel okolo roku 305 v Palestíne. Odtiaľ v stredoveku rozšírili jeho kult križiaci po Európe, kde bol značne spopularizovaný a uctievaný ako jeden zo štrnástich Kristových pomocníkov v núdzi, najmä ako patrón rytierov, predovšetkým rytierov ducha, vojakov, remeselníkov vyrábajúcich zbroj, sedlárov, roľníkov i domácich zvierat, pocestných, skautov. Je ochrancom na cestách, je vzývaný v pokušeniach, za zlého počasia a je ochrancom proti moru. Je hlavným patrónom Anglicka. Liturgický sviatok má 24. apríla.