Oltár sv. Antona Pustovníka

Oltár sv. Antona Pustovníka

Neskorogotický krídlový oltár sa nachádza na pôvodnom mieste, na gotickej kamennej menze v južnej časti presbytéria vedľa hlavného oltára. Okrem fialového štítu sa oltár zachoval kompletne. Stred skrine tvorí nika (176 cm x 82,5 cm) so skulptúrou sv. Antona (vysoká 138 cm, široká 53 cm, hlboká 37 cm) v hornej časti uzavretá rezbou prelamovaných oblúkov v tvare oslích chrbtov. Oltárna skriňa má dve pevné a dve pohyblivé krídla (173,5 x 41 cm), na ktorých je spolu dvanásť tabuľových malieb štíhleho formátu so svätoantonskou legendou. Štyri tabule prednej strany majú zlátené brokátované pozadie s ažúrou v hornej časti. Po bokoch vykrojená predela má maľované polopostavy: v strede stojí v sakrofágu Bolestný KristusMisericordia Domini – pridržiavaný dvoma anjelmi (Anjelská Pieta) a po stranách Bolestná Panna Mária a sv. Ján Evanjelista. Fiálový štít, voľne napodobujúci štít oltára Panny Márie, vyhotovil v rokoch 1926-28 J. Šugár.

 

Tabuľové maľby na prednej strane pohyblivých krídiel :

Oltár sv. Antona Pustovník s otvorenými krídlami

1. Satyr ukazuje sv. Antonovi cestu ku sv. Pavlovi. Dva výjavy v pozadí ilustrujú cestu sv. Antona: Sv. Anton cestou stretáva kentaura, ktorý mu ukáže cestu, v zadnom pláne je sv. Anton s anjelom.

2. Stretnutie pustovníkov sv. Pavla a sv. Antona, ktorým havran prináša chlieb. V pozadí vlčica ukazuje sv. Antonovi cestu.

3. Pochovávanie sv. Pavla. Sv. Antonovi pomohli vyhrabať hrob dva levy, ktorých obrazy prevzal z legendy rád Pavlínov ako svoj symbol. V pozadí je motív časovo predchádzajúci hlavný výjav: Sv. Anton pri návrate do svojej cely zazrie dvoch vznášajúcich sa anjelov s dušou sv. Pavla, ako ju odnášajú do neba.

4. Diabol v podobe mladej ženy pokúša sv. Antona, ktorý pletie kôš.

 

      Tabuľové maľby zavretého oltára:

5. Vízia sv. Antona Pustovníka. V oblakoch sa zjavuje polopostava Krista a utešuje sv. Antona.

Oltár sv. Antona Pustovníka so zavretými krídlami

 Nápisová páska nesie text: In toto orbe te faciam nominari (po celom svete ťa preslávim).

6. Sv. Anton poučuje rehoľníkov, ktorí ho navštívili.

7. Diabol pokúša sv. Antona zlatom v podobe hrudky a disku.

8. Sv. Anton s anjelom.

9. Anjeli vznášajú sv. Antona v povetrí, zatiaľ čo diabli mu pripomínajú jeho hriechy.

10. Sv. Anton stretáva diabla v podobe poľovníka so sieťou a kopijou.

11. Diabol v podobe troch žien pokúša sv. Antona pri vode.

12. Diabli trýznia sv. Antona.

V pozadí: Sv. Antona pokúša diabol v podobe mladej ženy.

           Pre oltárne tabule je charakteristický starší neskorogotický princíp znázornenia hlavného výjavu v popredí s ďalšími príbehmi či sekvenciami, ktoré hlavný výjav buď predchádzajú, alebo po ňom nasledujú, v pozadí.

Skulptúra sv. Antona Pustovníka

           Skulptúra Sv. Anton Pustovník vznikla v spišskokapitulských dieľňach: jej rezbár je autorom niektorých skulptúr zo štítu oltára Korunovania Panny Márie v Spišskej Kapitule.  Rukopis rezbára nadväzuje na tvorbu Nicolausa Gerhaerta van Leyden. Hoci sa to v literatúre mylne traduje, socha sv. Antona nemá s tvorbou Majstra Pavla z Levoče nič spoločné. V spišskokapitulských dieľňach namaľovali aj tabuľové obrazy. Ich autorom je maliar, ktorý sa podľa spišskosobotských malieb, ktoré sú jeho hlavným dielom, nazýva v odbornej literatúre Majstrom svätoantonskej legendy alebo niekedy aj Majstrom fúkaných obláčikov podľa kaligraficky maľovaných oblakov, akoby vyfúknutých kúdolov dymu. Maliar sa vyučil v Spišskej Kapitule v 90. rokoch 15. storočia u Majstra tabúľ oltára Korunovania, tu spočiatku aj samostatne pracoval, neskôr sa však presťahoval do Levoče, kde pôsobil do obdobia okolo roku 1520. Tabule oltára sv. Antona hovoria, že ich maliar poznal podunajskú maliarsku školu okolo roku 1500, s ktorou prišiel do styku na svojej tovarišskej ceste. Tento fenomén sa prejavuje v krajinárskych scenériách, charakteristických bujnou vegetáciou stromov a kríkov, romantickou architektúrou i vodnými hladinami v pozadí obrazov. Zaujímajú ho domáce, divé i exotické zvieratá. Umiestňuje ich aj do zvlášť ohradenej obory (napr. na tabuli 10). Oltár kompletne vznikol okolo roku 1500 alebo krátko po roku 1500, avšak ešte pred rokom 1503, keď je datovaný Majstrom oltár sv. Mikuláša z Veľkého Slavkova.

           Sv. Anton Pustovník bol v stredoveku veľmi vyhľadávaným a účinným patrónom. Uctieva sa ako patrón dobytka a viacerých poľnohospodárskych profesií. Je hlavne patrónom proti diablovým pokušeniam. Považuje sa za patróna zvonárov, košikárov, pastierov, hrobárov, ale i baníkov a výrobcov kief. Prosili ho o pomoc proti kožným chorobám, ľudovo zvaným „oheň sv. Antona“. Je ochrancom aj všeobecne proti ohňu, ale aj proti morulepre. Aj to je časť dôvodov, že  mu v Spišskej Sobote postavili a zasvätili oltár. Je tretím najvýznamnejším oltárom čo do hierarchie oltárov spišskosobotského farského kostola.          

Sv. Anton Pustovník

           Mesto Spišská Sobota získalo roku 1411 do majetku dedinu Stojany s chotárom v blízkosti súperiaceho mesta Poprad. Táto dedina mala vlastný stredoveký kostol s patrocíniom sv. Antona Pustovníka. Jeho základy sa dodnes zachovali v blízkosti Galenbergu, kde stála úradná spišskosobotská šibenica. Spišská Sobota vyjednávala s majiteľom, cisterciánskym kláštorom pri Spišskom Štiavniku, ktorý ovládal strategickú krajinskú cestu do Levoče, o pripojení Stojan k sobotskému chotáru tak dlho, až kráľ Žigmund odňal Stojany cistercitom a pripojil ich dňa 17. júna 1411 k Spišskej Sobote. Na rekompenzáciu dostalo opátstvo obec Primovce, patriacu Levoči. Spišská Sobota mala platiť Levoči každoročne nájom 27 zlatých po nasledujúcich 500 rokov. O Stojany viedla Spišská Sobota veľké boje so susedným Popradom. V kulminačnom období okolo roku 1500 dalo mesto Spišská Sobota vyhotoviť do presbytéria kostola oltár sv. Antona Pustovníka, manifestujúc tak aj patronát nad dedinou Stojany. Verejnou demonštráciou prináležitosti obce Stojany ku Spišskej Sobote sa stalo umiestnenie oltára sv. Antona vedľa hlavného oltára sv. Juraja. Týmto čestným umiestnením sa priznáva sv. Antonovi Pustovníkovi spolupatronát nad mestom.

           Oltár sv. Antona stál podľa spišskosobotského Marckbuchu 40 florénov.