Osobnosti

V 17. storočí žila v Spišskej Sobote rezbárska rodina Grossovcov, z ktorých vynikol Pavol Gross. Rozvíjal výtvarný odkaz otcovej dielne, pripisuje sa mu autorstvo Epitafu Juraja Grossa z roku 1688 vo farskom kostole sv. Juraja v Spišskej Sobote, drevený reliéf v bočnom oltári kostola sv. Michala v Malom Slavkove, kazateľnica z 1641 v Spišskej Sobote, niektoré práce v Levoči, Spišskej Belej a Košiciach.

         Svetoznámymi sa stali aj ďalší sochári a to Fridrich a Ján Brokoff (23.6.1652 Spišská Sobota – 28.12.1718 Praha). Ján s manželkou Alžbetou, rod. Springerovou mal 2 dcéry a 5 synov, z ktorých 2 pokračovali v jeho diele. Bol jeden z hlavných predstaviteľov českého baroka. Pri sochách sa inšpiroval gréckou mytológiou, vytváral sakrálne sochy, alegórie ap. Známa je jeho socha Jána Nepomúckeho z roku 1683 umiestnená na Karlovom moste, ku ktorej neskôr pribudli aj iné sochy, ďalej alegórie ročných období a exotické sochy svetadielov v Klášterci, 10 sôch svätcov v kostole Pannny Márie v Tachove a výzdoba Thunovsko – Toskánskeho paláca na Hradčanoch v Prahe.

          18. storočie sa v Spišskej sobote spája s osobou cestovateľa, kráľa Madagaskaru a dôstojníka Mórica Beňovského (20.9.1746 Vrbové, okr. Trnava – 23.5.1786 Mauretánia, Madagaskarská ľudová republika). Po krátkom pobyte na vojne sa v rokoch 1764, 1767-1768 pohyboval na Spiši. Oženil sa so spišsko – sobotskou rodáčkou Zuzanou Hönschovou (1750 – 1815), dcérou mäsiara. V roku 1768 organizoval v obciach, ktoré patrili do tzv. "poľského zálohu" vojenskú jednotku, ktorej cieľom malo byť podporenie úsilia poľskej šľachty o zvrhnutie vtedajšieho poľského kráľa. Na túto skutočnosť zareagoval vtedajší miestodržiteľ, ktorý sídlil na Ľubovnianskom hrade a poslal na Mórica Beňovského 6 drábov, ktorí ho doviezli na Ľuboviansky hrad v okovách a tam bol väznený minimálne do konca roku 1768.

          Prírodovedec Samuel Augustíny ab Hortis (1729 Veľká Lomnica – 1792 Spišská Sobota) tu pôsobil ako evanjelický kňaz od roku 1761. Venoval sa mineralógii, zostavil veľkú zbierku tatranských nerastov a vo viedenských Anzeigen publikoval články z geológie, mineralógie a z histórie.

          V rokoch 1671 – 1678 pôsobil v Spišskej Sobote ako rektor a notár 13 spišských miest evanjelik Juraj Buchholtz (1.5.1643 Sabinov – 11.5.1724 Veľká Lomnica). Do histórie sa zapísal nielen ako veľký prívrženec evanjelického náboženstva, kritik evanjelického školstva, autor pedagogických prác, gratulačných veršov, ale aj ako veľký milovník a znalec Vysokých Tatier a prírodovedec. Svoje poznatky využil pri opise názvosloví Tatier, liečivých prípravkov z tatranských rastlín a pod.

          Michal Schmauk (20.9.1753 Spišská Nová Ves – 21.4.1823 Spišská Sobota) pôsobil v Spišskej Sobote ako rímsko – katolícky kňaz od roku 1809. Významne prispel k poznaniu histórie Spiša spracovaním archívnych dokumentov v nadväznosti na K. Wagnera a J. Bardošiho. Jeho zbierka listín, ktorá vyšla posmrtne, obsahuje 332 listín z rokov 1094 – 1595. Významným prameňom pre spišské a uhorské dejiny je najmä preto, že originály niektorých listín sa stratili alebo zničili.

          Umelecké nadanie a snáď aj remeselné tradície vychovali vo svojom prostredí významného architekta Gedeona Majunkeho (10.5.1854 – 10.4.1921 Spišská Sobota). Pochádzal z talianskej rodiny usadenej na Spiši. S manželkou Alicou, rod. Hergesell mal 3 synov a dcéru. Pri rozvíjajúcej sa výstavbe Vysokých Tatier uplatnil štúdium architektonickej tvorby v alpských turistických centrách. Podľa jeho projektov sú postavené letoviská, kúpeľné a verejné budovy vo Vysokých Tatrách, ale aj klasicistické budovy v podtatranských a spišských mestách a kúpeľoch. Projektoval tatranské a podtatranské kostolíky. Reštauroval viaceré spišské kaštiele a navrhoval továrenské, administratívne budovy a obytné domy. Pečať jeho architektonickej úpravy nesú náhrobné pomníky na spišských cintorínoch a verejných parkoch.

          MUDr. Augustín Szász (24.12.1859 Spišské Vlachy – 28.12.1947 Spišská Sobota) prišiel do Spišskej Soboty v roku 1886. Od roku 1901 sa mu podarilo vybudovať zo zbierok od dobrodincov, majetnejších občanov, ako i dobročinných akcií odbočky Červeného kríža, nemocnicu.

          Dr. Anton Cyril Glatz (5.7.1945 Spišská Sobota – 21.2.2001 Bratislava) významný historik, špecialista na slovenskú a svetovú gotiku, napísal aj knihu o kostole Sv. Juraja, ktorá bola vydaná po jeho smrti.  

            Tibor Székely  (1912 Spišská Sobota - 1988 Subotica) spisovaťel, cestovatel

           Eugen Walachy (1.1.1855 Spišská Sobota - 31.12.1934 Spišská Sobota) maliar a kreslič Vysokých tatier a obrázkov Spišskej Soboty, bol profesorom kreslenia v južnom Uhorsku. Roku 1928 mal výstavu "Vysoké Tatry a Spiš" v Poprade. Je pochovaný na cintoríne v Spišskej Sobote, po roku 1992 bol jeho hrob odstránený a zničený. Na cintoríne sú pochovaní jeho rodičia, ktorých hroby sa zachovali do dnešných čias, ktorých samotné architektonické stvárnenie navrhol ich syn.

           Igor Pančuk - akademický maliar. Svoje obrazy prezentoval v Sp. Sobote od 31.08. do 11.10.2002 v priestoroch knižnice. Jeho obrazy Spišskej Soboty a podrobnosti o ňom nájdete TU 

Zoznam richtárov Spišskej Soboty v rokoch 1412-1624
Výkaz obyvateľov podľa stavu a remeselníkov z roku 1758