Požiarný zbor

Pohľad do histórie

           Presné údaje o vzniku organizovanej požiarnej jednotky pred rokom 1879 v Spišskej Sobote neboli zistené, preto v tejto stati uvádzame len dáta a údaje, ktoré sú písomne podložené a archivované. Isteže takéto organizácie a spolky existovali, ale ich hodnovernosť nie je ničím podložená.

           V obecných účtovných dokladoch a knihách sú uvedené niektoré položky, ktoré naznačujú existenciu hasičských organizovaných jednotiek. Tak napr.: mestský úradník Popradu Vojtech Gally našiel v účtovnej knihe zápis spred 200 rokov o zakúpení hasičskej striekačky. Kežmarský občan profesor Alfred Grosz zanietený pracovník na úseku požiarnej ochrany vyvinul veľké úsilie pri získaní archívnych dokumentov a vo svojich materiáloch uvádza : Po revolučných rokoch 1848-49 ambícia cechov a nimi organizovaných hasičských zborov poklesla v dôsledku toho založili si hornovidiecké spišské mestá Poprad, Matejovce, Stráže, Veľká a Spišská Sobota spoločný hasičský zbor na čele s veliteľom Eduardom Blasym z Veľkej. V jednotlivých mestách prácu jednotky riadil podveliteľ zvolený na spoločnom zakladajúcom zhromaždení. Tento spoločný dobrovoľný hasičský spolok mal v roku 1863 spolu 217 členov. Táto spoločná korporácia prostredníctvom svojich starostov podala dňa 29.3.1863 grófovi Augustínovi Csákymu ako správcovi 16 spišských miest žiadosť o schválenie svojich stanov.  Tieto stanovy však schválené neboli, spolok ako taký vyhlásili za zbytočný a jeho činnosť zakázali. Habsburgské miestodržiteľstvo v Budapešti oznámilo prípisom zo dňa 31.1.1864 grófovi Csákymu, že zákaz činnosti spoločného hasičského spolku 5 spomenutých miest sa nevzťahuje na prípadné hasenie požiarov. Spolok teda rozpustený nebol, ale jeho činnosť sa obmedzila čisto na hasenie požiarov.

           V rokoch 1878-79 došlo k reorganizácii tohto spolku a v jednotlivých mestách sa vytvorili samostatné hasičské organizácie. V Spišskej Sobote bol takto založený hasičský zbor dňa 11. mája 1879, o čom svedčí doklad vydaný levočským štátnym archívom, ktorý doklad doslova cituje : Štátny oblastný archív v Levoči. Vec: Dobrovoľný hasičský spolok v Spišskej Sobote-založenie. Týmto potvrdzujeme, že dobrovoľný hasičský spolok v Spišskej Sobote bol riadne založený v roku 1879. Zakladacie valné zhromaždenie, ktoré sa uznieslo na založení spolku a na prijatí vypracovaných stanov, sa zišlo dňa 11. mája 1879 pod predsedníctvom Eduarda Hensha. Stanovy schválilo Ministerstvo vnútra dňa 27. júla 1879 pod číslom 34889/1879. Toto potvrdenie vydávame na základe originálnych stanov, ktoré sú uložené v našom ústave, fond spišská župa, archivár, deposita, č. B 179.

Aký bol ďalší rozvoj požiarnej ochrany do vzniku ČSR, nie je nám známe a písomné doklady sme nezískali. Z obdobia 1. republiky sú zachované zápisnice na základe ktorých sa zistilo, že hasičský zbor v Spišskej Sobote vyvíjal bohatú ako praktickú tak aj kultúrnu činnosť a patril vždy medzi najlepšie v okrese a na okolí. Zúčastňoval sa cvičení a hasičských podujatí na širokom okolí, kde patril vždy k víťazom alebo medzi prvých.

           Podtatranské mestečká a obce boli dosť husto osídlené Nemcami, v dôsledku čoho aj v Sp. Sobote pomerne dosť dlho nemčina bola ako úradná reč v hasičskom zbore. Zachovalý protokol (kniha zápisníc) sa datuje od februára roku 1923, jej prvý zápis je z 18.2.1923 v nemčine. Táto kniha zápisníc je vedená takto do 18.11.1937, kde je celkom 49 zápisov v reči nemeckej a 72 v reči slovenskej. Obsah týchto zápisníc zachycuje všetky udalosti ako o činnosti schôdzovej, kultúrnej, účasti pri hasení požiarov, verejných vystúpeniach a cvičeniach.

            13.1.1924 začína nová éra, kedy na valnom zhromaždení 53 členov pod predsedníctvom Roberta Oravca za prítomnosti zástupcov obce a to Gabriela Schmöra a zást. starostu Ladislava Schlotza odsúhlasujú zmenu úradnej reči na slovenskú. V zápisnici je táto skutočnosť uvedená – zapísaná, ktorú doslova citujeme takto: „Veliteľ zboru Štefan Jakubec predkladá návrh, že mnohí členovia nášho zboru ešte v lete roku 1923 s tou žiadosťou sa uchádzali, aby zreteľom na väčšinu slovenského jazyka ovladajúcich členov úradnou rečou zboru stala sa slovenská. V takýchto veciach rozhodnúť veliteľ nemám právo, preto cieľom vybavenia tejto otázky podávam návrh valnému zhromaždeniu nasledovne. Mali byť i naďalej úradnou rečou nemecká, alebo dľa žiadosti členov niektorých slovenská“. Po debate došlo k hlasovaniu a za slovenskú úradnú reč hlasovalo 20, za nemeckú 8, funkcionári nehlasovali, pretože za slovenskú reč bola väčšina. Predseda po hlasovaní vyhlásil za úradnú reč slovenčinu. Tento zápis v uvedenej knihe ako prvý v reči slovenskej je označený ako zápisnica číslo 1.

           Požiarny zbor v Sp. Sobote bol povinný – ako to vidieť a možno dokumentovať z vyše uvedených zápisov, ale mal vo svojich radoch aj dobrovoľníkov. Tak napríklad v zápise z valnej hromady z roku 1925 sa uvádza, že bolo prítomných 51 povinných a 30 dobrovoľných. V r. 1941 na výročnej schôdzi je prítomných 17 členov povinných  a 9 občanov ako hostia. Charakter dobrovoľnej organizácie má až po oslobodení v r. 1945, o čom svedčí zápisnica z výročnej schôdze zo dňa 7.6.1945 a to – citujeme: „Zápisnica napísaná na valnom zhromaždení dobrovoľného hasičského zboru v Sp. Sobote“. /Koniec cit./.

           Od r. 1938 zápisy sú vedené v druhej knihe zápisníc, ktorej zápisy však už neobsahujú všetky udalosti organizácie, ale len zápisy z výročných a výborových  schôdzi, aj to heslovite. V týchto zápisniciach  sa uvádza, že jednotliví funkcionári podávajú samostatnú správu, ktorej správy však písomne nie sú zachované a preto ich obsah nie je dnes známy.

           Zároveň je treba ešte pripomenúť, veľkú zásluhu na rozvoji požiarníctva v období 1. republiky snáď až do rokov päťdesiatych má nielen v Sp. Sobote, ale aj v okrese Poprad, sobotský občan, zakladateľ okresnej hasičskej jednotky, dlhoročný okresný veliťeľ a až do svojej smrti predseda zboru v Sp. Sobote, miestný učiteľ a správca školy Robert Oravec. 

Prehľad najdôležitejších udalostí v jednotlivých rokoch – výpis zo zápisníc.

Rok 1923 :

 18.02.   reorganizácia zboru za účasti 62 členov, zápis napísaný v nemčine, ktorého obsah je len stručný, že boli zvolení funkcionári takto :predseda – R. Oravec, veliteľ – Š. Jakubec, podveliteľ – J. Kozík, pokladník – P. Gáj, veliteľ striekačky – A. Pavlíny, skladník – J. Čupka.

05.07. vystúpenie na cvičení v Levoči v zložení : Jakubec, Pavlíny, Hering, Benko, Chovan, Olšavský Ján a Olšavský Michal. Na tomto cvičení bol zbor odmenený ako víťaz cenou budík.

05.08. účasť na 50. ročnom jubileu založenia zboru v Spišskej Novej Vsi – ako víťaz odmenený cenou strieborný veniec.

 Rok 1924 :

 14.03. z popudu Roberta Oravca zakladá sa v Spišskej Sobote okresná hasičská jednota za účasti zemského veliteľa Miloslava Schmida.

Rok 1928 :

 20.05. zemská hasičská jednota v Martine usporiada predvádzanie motorových striekačiek rôznych firiem, kde boli aj zástupcovia Spišskej Soboty – mená nie sú známe. Ako najvýkonnejšia striekačka bol posúdený výrobok firmy Flader, ktorú striekačku zástupcovia obce hneď tam objednali.

16.09. prevzali zástupcovia obce, hasičského zboru a okresnej hasičskej jednoty striekačku FLADER, ktorú preskúšali a to čerpaním vody z rieky Poprad od mosta na vežu kostola. V zápisnici vyhodnotené sú výkony a to v konských silách, atmosférach, dĺžka linky a ďalšie parametre. Odovzdania sa zúčastnil aj nemenovaný inžinier za zemskú hasičskú jednotu a zástupca firmy Flader. Táto striekačka stála 46-tis. Kčs, na úhradu ktorej obec dala 40-tis. Kčs a okresný veliteľ Robert Oravec vypomohol od krajského úradu podporou 6-tis. Kčs.

Rok 1929 :

 04.08. slávnosť z príležitosti 50-ročného jubileá spojená s okrskovým cvičením za účasti 18 zborov s počtom 263 cvičiacich aj ostatných účastníkov osláv.

Rok 1934 :

           v tomto roku bol založený zvláštny fond a to na zakúpenie auta. Zvláštna  vkladná knižka v Spišskej banke s prvým vkladom 510 korún aj 30 halierov, ktoré boli na tento fond uložené zo zábavy konanej 12.8.1934.

Rok 1935 :

            v tomto roku sú uvedené v zápisnici 2 vážnejšie momenty a to :

12.05. kde na valnom zhromaždení referuje pokladník, že na autofonde je v banke 800.-Kčs

29.07.  kde na výborovej schôdzi sa robí vyúčtovanie a čistý zisk 330,50 Kčs sa delí takto : 300.-Kčs autofond a 30,50 Kčs do pokladnice zboru.

Rok 1936 :

 19.04. na valnom zhromaždení predkladá Jozef Šterba návrh, aby sa tunajší zbor zrušil a utvoril dobrovoľný s novým veliteľstvom. Po búrlivej debate tento návrh je zamietnutý.

Rok 1938 :

 13.02.  na valnej hromade tajomník informuje členov, že z hasičského fondu za rok 1937 bolo pridelených 5.000.- korún na zakúpenie auta. Súčasne sa stanovuje užšia komisia za účelom obstarania vhodného auta a táto komisia je menovaná, resp. poverení sú členovia veliteľstva.

 Rok 1941 :

             v máji tohto roku po príslušnej oprave bolo dané do užívania auto PRAGA-Grand. Jeho hodnota nie je známa, prestavbu z osobného voza previedla firma Lipták, karosárstvo v Poprade. V tejto náväznosti boli urobené stavebné úpravy v požiarnej zbrojnici a to zníženie podlahy a úprava vjazdu. Tieto práce zabezpečovali na základe rozhodnutia veliteľstva Jozef Skokan a Štefan Lach.

Rok 1944 :

             v období SNP – v bojoch o mesto došlo v dôsledku používania zápalných striel k požiarom a to na domoch Drevku, Alexyho, Brndiara a Kornajčíka. Požiarny zbor pri týchto požiaroch zasahoval v priebehu boja dvoma striekačkami a na objektoch Alexy – Brndiar previedol úspešne lokalizáciu. Drevkov dom pri tomto požiari zhorel úplne. Účastníci pri tomto zásahu boli následovní : Kubov Jozef, Brndiar Michal, Vykarski Ján, Pitek Ondrej, Horanský Eduard, Vall Ján, Glatz Viliam, Konter Ján, Husár Ján, Kvašaj Miroslav a ako občan – nečlen požiarneho zboru Šimčák Štefan.

               Po oslobodení došlo k celkovej reorganizácii požiarníctva a to hlavne v tom zmysle, že požiarna ochrana začala sa budovať na masovejšom základe a hlavne na dobrovoľnosti ako masová organizácia.

            V rokoch 50-tych až 60-tych požiarníctvo v Spišskej Sobote bolo na vysokej úrovni ako po stránke odbornosti, tak po stránke kultúrneho diania. Členská základňa bola pomerne veľká, ale čo bolo zvlášť potešujúce a z čoho by bolo treba dnes si brať príklad bola tá skutočnosť, že na dobrej úrovni bolo v Spišskej Sobote ženské požiarne družstvo a práca s mládežou zaznamenala taktiež úspechy.

            V 80-tych rokoch mužstvo mužov získalo nejedno ocenenie a kvalitné časy v súťaži družstiev a jednotlivcov, čím sa dá popýšiť druhými výkonnostnými triedami družstiev a jednotlivci : 1. výkonnostnou triedou Peter Zlatnický a 2. výkonnostnou triedou Ján Žabka, Jozef Orolín a Ján Lacuš. Mužstvo mužov prekvapilo aj celý výbor DPZ s víťazstvom na okresnom kole v Strážoch. Družstvo mužov sa prebojovalo na okresné kolo, ktoré sa konalo na domácej pôde po umiestnení v Mlynici, kde obsadilo druhé miesto. Potom v požiarnom zbore nastala menšia kríza a neúčasť družstiev na súťažiach až do terajšieho obdobia.

            Z uvedených rokov pripomíname rok 1949 – oslavy 70-ročného jubilea, 1961 – zahájenie výstavby požiarnej zbrojnice a jej ukončenie, rok 1969 – oslavy 90 ročného jubilea.

V ostatných rokoch činnosť Dobrovoľného požiarneho zboru v Spišskej Sobote bola sporadická. Bola poznačená hlavne tým, že stará časť Spišskej Soboty sa vyľudňovala a prichádzajúci mladí ľudia z novej  časti nemajú záujem o spoločenský život tohto druhu a v posledných rokoch na to neboli ani vhodné podmienky.

            Podľa dosiahnuteľných prameňov Vás chceme oboznámiť s menami vedúcich činiteľov a to veliteľov požiarneho zboru od jeho utvorenia v roku 1879 až doby súčastnej.

Ako prvý veliteľ požiarnej jednotky v Spišskej Sobote bol Juraj Majunke, po ňom nasledovali Pavel Burhardt, Dr. Karol Hankis, Ladislav Hensch, Jozef Kuchta, Štefan Jakubec, Fridrich Jatz, Robert Oravec, Arpád Paulíny, Eduard Novák, Viliam Glatz, Ján Vall, Matej Ulbricht, Dušan Kubov, Jozef Kožuch, Michal Brndiar a terajší veliteľ Ladislav Lavko.

            Pri príležitosti Hasičských dňoch v Spišskej Sobote sa nikdy nezabúda na nestorov hasičstva a našich členov, ktorými boli Robert Oravec, Ján Husár, Jozef Šterba, Michal Guzi, Ján Šimčák, Jozef Tvardy, Eduard Novák, Michal Brndiar, Matis  Ulbricht, Jozef Kubov, Michal Skokan, Ján Šmida, Jozef Kečka, Eduard Kečka, Matis Schmidt, Ján Kitz, Ján Chovan, Michal Janigloš, Ondrej Zubáň, Ján Vall, Arpád Alexy, Jozef Lojek, Ondrej Solus, Ondrej Slezák, Dušan Kubov, Jozef Kožuch, Stanislav Kožuch, Jozef Kroták, Martin Baran, Ján Vikarský, František Janoščík, Viliam Glatz, Ján Cudziš, Ján Orolín, Štefan Kret, Pavol Kubov, Ján Kurilovský, Jozef Hudzik, Ján Lach, Ondrej Lukáč, Ciprián Špitko, Pavol Ščurka, Milan Kester, Ján Mirga, Michal Imrich, Peter Šifra, Ján Bednár, Jozef Čupka, Ladislav Čupka, Jozef Kuruc, Matiek, Dikant – predseda PD, Korenko, Blaško a iní.

Zo žien Magda Bargerová, Irena Husárová, Helena Lachová, Magda Chovanová, Cilka Kečková, Cilka Marčišovská, Anna Drefková, sestry Marové, Holbusová a iné.

            V roku 2000 začal Požiarny zbor pracovať po mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 18.3.2000 pod novým vedením a to predsedom Jánom Žabkom , veliteľom Ladislavom Lavkom, podpredsedom Jánom Vikarským a pokladníkom Jánom Lacušom.